Otvoril oči a uvedomil si, že to nebol sen. Vyspal sa s ňou. A pokračovanie bolo aj v kúpeľni. Čo mu dal ten debilný Erik do vína? Z pár pohárikov by nebol taký mimo. Alebo áno? V poslednom čase si nebol istý sám sebou. Bolo to blížiacim sa výročím tej udalosti, či ako si to mal vysvetliť? Napriek tomu, že sa snažil spomienky na svoju temnú minulosť pochovať, vždy sa našla príležitosť, kedy chceli aj samotné vyplávať na povrch.
Vibrujúci mobil, ktorý sa nachádzal v kuchyni bolo počuť až do jeho spálne. Samozrejme, že ho bude sestra bombardovať správami, kým sa neozve. Niekedy vedela byť príšerne otravná. Aj keď nemohol poprieť, že mali spolu vzťah založený na úplne iných hodnotách, než iní súrodenci.
Otočil sa smerom k Diane a dlhú chvíľu sa len tak pozeral na jej spokojnú tvár. Stálo to za to. Napriek jeho slávnej povahe sukničkára, sa občas pritrafili aj iné veci, než len jednorazový sex bez zmyslu. Boli to také malé a milé spomienky.
Ponaťahoval si krk a opatrne vyšiel z postele, aby ju nezobudil. Zamyslený prechádzal do obývačky, v ktorej už sedel Erik na drahej sedačke a popíjal svoju rannú šálku kávy.
„Ideš do práce?“ opýtal sa Dávid akoby bola potrebná odpoveď.
Erik sa ani neunúval dvihnúť pohľad od rozčítaného článku v ekonomickom časopise. „Niekto musí aj pracovať, nie každý máme tú vymoženosť, že môžeme vyspávať od neviem kedy do neviem kedy. Okrem toho ma zarazila jedna vec, ktorú Diana povedala, nemohol som kvôli tomu spať,“ načrtol tému a prehodil si nohu cez nohu. Jasné, že okrem premýšľania nad prácou musel sám seba držať na uzde, aby im dvom nevletel do izby a nerozdal si to s nimi aj on.
Bolo niečo po pol siedmej ráno, takže bol už oblečený v jednom zo svojich luxusných oblekov ušitých na mieru. S Dávidom si vytvorili pravidlo, ktoré zahŕňalo aj to, že jeden u druhého mali vždy náhradné oblečenie. Popravil si kravatu a pozrel na Dávida, ktorý mal na sebe len trenírky a bol provokačne opretý o kuchynský pult. Ten jeho víťazoslávny výraz v tvári vedel Erika vždy dobre rozčertiť.
„Budeš to riešiť?“ vypadlo z Dávida, aby zahnal katastrofu, ktorá sa rojila jeho priateľovi v hlave. Presne vedel, na čo Erik naráža. Isté bolo, že jednou z vecí, ktoré od prírody riaditeľ nemocnice nenávidel, bola šikana na pracovisku. A ďalším z hlavných dôvodov bolo aj to, že sám si takou šikanou prešiel. Nebolo jednoduché vyrastať v tieni vlastného otca, preto keď sa dopracoval k svojmu postu riaditeľa, neváhal a začal šikanu na pracovisku tvrdo trestať. Do včera si myslel, že to má nemocnica už za sebou. No isté dievča mu dalo najavo, že jeho domnienky boli viac ako chybné. Čím ho istým spôsobom upozornila na to, že nikdy by nemal predpokladať, že niečo nie je.
„Isteže budem, ale spravím to inak než by očakávali. Vrchná na chirurgii je veľmi kvalifikovaná ženská, a nahradiť ju by bol extrémny problém. Svoju robotu si robí excelentne a nemôžem prísť len tak za ňou s tým, že viete moja zlatá, jedna z vašich podriadených sa mi sťažovala. Za prvé by som tým uškodil samotnej Diane a za druhé to zničí korektné vzťahy na pracovisku,“ zamyslel sa.
„A ako to chceš teda riešiť? Prehlásiš ju za svoju frajerku?“ zasmial sa Dávid, ale Erik nie a ten výraz v jeho tvári tiež nenaznačoval nič konkrétne.
„Ja nie, ale ty by si mohol. Všetci vedia, že máme nadštandardné vzťahy, preto mi nap…“ provokoval Erik, lebo presne vedel, aká reakcia bude nasledovať.
„Rovno ťa zastavím,“ tvrdo mu oponoval Dávid. „Mňa do týchto machinácii neťahaj, nemám o to záujem. Jednou vecou je vyspať sa s ňou a druhou, tváriť sa, že som jej frajer. Zbláznil si sa? Foter by ma rovno oženil. Nepopieram, že je to fajn baba, ktorá má v hlavne ako tak upratané, ale tam to pre mňa začína aj končí. Takže, si vymysli niečo iné,“ jeho zrak spočinul na Diane, ktorá sa objavila za Erikovým chrbtom.
„Dobré ráno krásavica, vyspatá do ružova?“ Dávid si ju premeral svojim orlím okom lovca.
„Bavíte sa o mne?“ opýtala sa Diana rozospato a pretrela sa oči. Neuvedomila si, že mala na sebe oblečené Dávidovo biele tričko, ktoré síce bolo dlhé, ale veľa zakryť nevedelo.
„Dobré ráno, ja som práve na odchode do práce, takže vám prenechávam priestor na konverzáciu,“ Erik s potmehúdskym úsmevom položil časopis na konferenčný stolík a galantne sa postavil. Popravil si sako, zapol na ňom vrchný gombík a milo sa usmial na Dianu. Neodpustil si preskúmať jej telo intenzívnym pohľadom, čím nechcene vyvolal červeň v jej tvári. Prešiel k vchodovým dverám a poslednýkrát sa k nim otočil. „Prajem krásny deň, plný,“ zatiahol, „toho čo chcete.“
Diana sa zamračila. Nepredpokladala, že ráno bude také zvláštne. Svoju pozornosť nasmerovala na Dávida, ktorý už stál pri kávovare a vôbec ju neregistroval. Poriadne na zahľadela na jeho potetovaný chrbát.
„Dal si si vytetovať na chrbát poslednú večeru? Nie je to ironické, keďže sa akosi neriadiš desiatimi Božími prikázaniami?“ poznamenala Diana a vykročila k nemu.
„Neberme to tak tragicky, Ježiš bol stelesnením lásky, ja tu lásku rozdávam, v čom je teda rozdiel?“ Dávid sa otočil k Diane, ktorá už stála kúsok od neho. Preglgol. Tie jej strapaté vlasy, jeho tričko, ktoré si obliekla a nevinný výraz v tvári ho celkom nabudili. „Nepozeraj tak na mňa, lebo ťa pretiahnem ešte pred odchodom.“ Svojim priznaním vyvolal v Dianiných očiach pobavenie. „Chceš kávu? Odveziem ťa potom k autu, aby si sa mala ako dostať domov.“ Odchlipol si zo svojej chutnej kofeínovej bomby a neustále pozoroval mĺkve dievča pred sebou. „Chceš mi niečo povedať?“ zamračil sa.
„Mám niečo povedať? Nikdy som v takejto situácii nebola, takže neviem ani ako sa mám správať,“ priznala úprimne Diana a zatvárila sa dosť neurčito.
„V akej situácii?“ opýtal sa Dávid, keď mu to konečne došlo. „No pozri,“ položil šálku s kávou na pult a vykročil k Diane. Chytil si jej ruky do svojich dlaní a pozrel do jej úprimných očí. „Nestalo sa nič zlé. Toto nie je žiadna situácia, jednoducho sme si spolu užili a môžeme fungovať ďalej ako dvaja známi alebo priatelia, ak budeš chcieť. Si veľmi zaujímavá žena, takže by som nerád stratil na teba kontakt. To, čo sa stalo včera, považuj za malý privítací darček do sveta dospelých,“ pobozkal ju na čelo a na jej tvári uvidel akýsi druh úľavy. „Tak chceš tú kávu?“
Diana pozrela na Dávida, ktorý jej stále držal ruky a snažila sa rozpamätať, čo sa stalo. V hlave sa jej zrazu premietli chvíle strávené s Dávidom v posteli a aj v kúpeľni a od úžasu nedokázala zavrieť ústa. „My sme sa fakt spolu vyspali? A ešte dvakrát, ako si ma dokázal tak spracovať?“ vybehlo z nej a stretla sa s jeho prekvapeným pohľadom.
Dávid si prehrabol rukou vlasy. „Čo ja viem, nejako extra som ťa neprehováral. A okrem toho si si to dostatočne užila. Tie tvoje vzdychy mi rezonujú v hlave doteraz,“ pošepol jej do ucha, čím ju dostal do poriadnych rozpakov.
Diana celá očervenela a od hnevu ho buchla päsťou do hrude. „Provokuj ešte dlhšie a skončíš na ARE s početnými zlomeninami.“ Stále premýšľala, ako je možné, že mu tak ľahko podľahla.
„Ale nečerti sa,“ cvrnkol jej do nosa. Nemohol sa ubrániť úsmevu. Tak prudko a rýchlo menila výrazy tváre, že to bolo neuveriteľné.
„Sprav mi, prosím, tú kávu, oblečiem sa a pôjdem. Do riti, moje auto je stále tam, vieš aké vysoké parkovné budem platiť?“ pleskla si rukou po tvári.
„Čo stresuješ, veď som ti včera hovoril, že to máš vybavené,“ doberal si ju.
„Jasné, spávaš s majiteľom?“ podpichla Diana a Dávidov vážny pohľad ju zabrzdil od ďalšieho výbuchu.
„Ten obchodný dom má viacero majiteľov, a z jedným z nich si spala ty, moja drahá.“ Toto kolo som vyhral, pomyslel si Dávid a zoširoka sa usmial.
Diane zamrzol úsmev na tvári v momente ako to vyslovil. Ak by sa to niekto dozvedel, zničili by ju v práci aj mimo nej. Nestačilo, že mala neustále problémy s vrchnou? Pod tlakom emócií sa jej zatočila hlava a musela sa zachytiť o pult.
„Si v poriadku?“ Dávid hneď stál pred ňou a pomáhal jej sadnúť si na gauč.
„Dávid, sľúb mi, že sa toto nikto nikdy nedozvie, že to bude len medzi nami a Erikom. Nevieš si predstaviť, čo za peklo by mi začali robiť v práci. Neviem, či som schopná toto uniesť. Sľúb mi to,“ pozrela na neho so slzami v očiach. V nich sa odrážalo priveľa bolesti.
Nebol to vždy on, kto vyžadoval takzvanú a totálnu diskrétnosť, ktorej sa nikdy od svojich mileniek nedočkal? Kto je v skutočnosti dievča v jeho blízkosti? Pozrel na jej chvejúce sa ruky.
Diana sa zrazu ocitla v Dávidovom objatí a nedokázala pochopiť, prečo je jej pri ňom tak dobre. Prečo sa mu dokázala zveriť s vecami, ktoré nepovedala ani bratovi? Je to tým, že sa už neuvidia? Ten zvláštny druh ochrany, ktorý jej ponúkol v noci a aj teraz. Nedokázala to ani len opísať. Nikdy sa tak bezpečne necítila. Nikdy.
„Sľubujem,“ šepol jej opäť do ucha a v nej to vyvolalo takú nečakanú smršť pocitov, ktoré nedokázala ovládať a srdcervúco sa rozplakala. Nevedel ako jej má pomôcť a čo urobiť, preto ju len držal v objatí a po dlhšej chvíli si ju posadil do lona. Starostlivo ju pohládzal rukou po chrbte a nepovoľoval zovretie svojho objatia. Sám dôverne poznal tieto stavy, človek v danej chvíli potreboval len cítiť, že sa ten druhý nerozpadol s ním a dokázal ustáť bolesť derúcu sa na povrch. Niekedy boli slová zbytočné. Niekedy bolo potrebné zostať ticho a vnímať to nevypovedané. To, čo občas dokázalo nahnať zimomriavky.
* * *
Celou cestou domov premýšľala, ako sa dostala do tej zvláštnej a zároveň dychberúcej situácie s Dávidom Linterom. Je iný než sa píše v bulvári. Niežeby ho sledovala, ale občas si prečítala o jeho aférkach, ktorých nebolo málo. Prečo mala teda pocit, že to bola len hra na divákov a jeho fanynky?
Otvorila dvere bytu, ktorý bol zázračne uprataný. Dvojizbový byt, ktorý mali s bratom v prenájme sa nachádzal až v Ružinove. Jedinou výhodou bol nízky nájom, inak by nemala šancu, zobrať si brata k sebe. Majiteľ je jej dobrý známy, ktorý odišiel do zahraničia a potreboval, aby sa niekto o byt staral. Vedel, že si chce brata zveriť do výchovy a preto jej ponúkol tento byt. Aj vďaka nemu sudca odklepol jej žiadosť.
Hodila na zem kabelku, horko-ťažko sa vyzula a prešla do obývačky. Ako sa mohla pri ňom tak rozrevať? Nerozumie tomu. Nakoniec si predsa len vymenili čísla. Aj keď nevie, ako by práve z nich mohli byť priatelia. Sú úplne z iných vrstiev. Unavená z plaču si ľahla na gauč tvárou dole, keď jej pípla správa na WhatsAppe. S ťažkosťami zobrala do ruky mobil.
Dávid Linter
Prišla si v poriadku?
Nechcelo sa jej odpisovať, preto mu nahrala hlasovku. „Áno, tato, som už doma. Necháš ma teraz poriadne vyspať, alebo sa ťa už hádam ani nezbavím?“
Dávid Linter
Ty čertica, spala si so svojim fotrom? Že sa nehanbíš! Nemôžem hovoriť, tak len odpisujem. Vyspi sa, potom prídem pre teba na večeru.
Diana
Zabudni! Keď chceš, prines čínu ku mne, ale nežiadaj odo mňa nejaké výlety na verejnosť. Nepotrebujem sa ocitnúť niekde v bulvári. Ráno som sa vyjadrila jasne, či?
Dávid Linter
Ok, tak ma čakaj večer a pošli mi adresu. Bude doma aj brácho? Nech prinesiem aj jemu.
Diana
Mal by byť. Dobrú.
Prebrala sa na zvonenie od dverí. Rozospatá sa posadila a pomaly prešla ku vchodovým dverám. Pozrela cez kukátko a uvidela svojho brata. Rázne otvorila a zatarasila mu cestu dnu.
„Kde máš kľúče?“ opýtala sa trochu agresívne. Ale čo čakal, keď ju zobudil? Ani nevie koľko je hodín.
Damián si roztopašne prezrel sestru. Bola taká… iná. Prehrabol si husté čierne vlasy a pousmial sa. „Sestrička moja, s kým si spala?“ na líce jej vtisol bozk a neubránil sa smiechu.
„Ako si to zistil?“ vypadlo šokovane z Diany a pustila svojho dospievajúceho brata dnu.
„Takže som sa nemýlil. Zaujímavé,“ poznamenal s úsmevom. „Vieš, poznám ťa dosť dobre a ty takto,“ rukami ukázal na ňu, „nevyzeráš nikdy.“ Uškrnul sa. „A len tak mimochodom, nespala si doma, čo už bolo samo o sebe úspechom. Kto bol ten šťastlivec?“ Damián, stoosemdesiat centimetrový chalan sa presunul do kuchyne a začal sa prehrabávať v chladničke. Neočakával odpoveď.
Možno sa zdalo, že so sestrou vedú odľahčenú konverzáciu, ale za každým úsmevom sa skrýva bolesť. Keď im zomrela mama, nebolo to ľahké. Ich rodinu tvorili len mama s otcom a oni dvaja. Preto pre nich bol otcov náhly sobáš s Romanou šokom. Zo začiatku sa to ešte dalo zvládať, ale časom, aj keď to Diana nepovedala, videl, že je niečo zle. A nebolo tomu tak dávno, čo sa dozvedel o tých znásilneniach. Preto bude svojej sestre do smrti vďačný za to, že tu bola vždy pre neho. Boj o neho na súde bol veľmi ťažký, ale keďže už dosiahol určitý vek, aby sa sám vyjadril, čo chcel, tak im súd prakticky odsúhlasil náhradnú starostlivosť. Od toho momentu s otcom nekomunikovali tak ako by chceli, ale nemali na výber. Problémom bol ich nevlastný brat, ktorý neustále Dianu obháňal. Pri najbližšej príležitosti si ho podá sám.
Diana pristúpila k Damiánovi a pousmiala sa na neho, čo ale bolo viac menej spôsobené spomienkami na noc, ktorú prežila s Dávidom.
„Hm,“ zatiahol Damián a premeral si sestru. „Takže to naozaj bolo niečo, asi bol aj orgazmus, však?“ opýtal sa posmešne a vyslúžil si buchnát do chrbta. „Au, čo si hneď naštvaná? Veď vidím, že si v siedmom nebi. Čo budeme jesť? Som hladný,“ otočil sa prudko k sestre a stiahol si zo seba špinavé tričko, postavil sa pred zrkadlo a začal parodovať pózy bodybuilderov.
Diana po ňom zazrela. „Predo mnou nemusíš napínať svaly, tam sa daj dokopy, nech môžem poprať. Inak koľko je hodín?“ pozrela na hodinky na svojej ľavej ruke. „To už je toľko?“ vôbec si neuvedomila, že prespala skoro celý deň. Po tom sexe s Dávidom ju však bolelo celé telo. Skutočne dostala svalovicu? „Mal by prísť kamoš, prinesie aj čínu, tak vydrž. Zavolám mu.“
Zobrala do ruky mobil, ktorý mala na sedačke a zamyslela sa. Ako sa vôbec prepracovala k tomu, že hovorila o Dávidovi Linterovi ako o svojom kamošovi? Pri spomienke na noc, ktorú s ním prežila ju striaslo od vzrušenia. Nerozumela tomu. Možno by bolo predsa len lepšie, keby to skončilo ráno. Mali by byť priatelia, kamaráti, milenci alebo čo?
Kým sa stihla spamätať zazvonil jej mobil, ktorý akosi automaticky a bez rozmýšľania dvihla.
„Som tu kráska, tak otvor, na ktorom si poschodí?“ z druhej strany linky sa ozval známy hlas, ktorý ju privádzal do mdlôb. Nie preto, že by po ňom túžila, ale on bol prvý, prvý v tom romantickom zmysle, s ktorým mala sex. A zároveň bol aj prvým, komu sa zverila a on to ustál. Ako sa s tým mala vysporiadať? Izolovala sa od ľudí, pretože nedokázali pochopiť jej duševné rozpoloženie. Psychologička jej stále prízvukovala, že by si mala vytvárať vzťahy s ľuďmi, ale nešlo to. Nedôverovala nikomu. A preto sa Dávid Linter stal záhadou, ktorej sama nerozumela.
„Diana? Si tam?“ opýtal sa Dávid, ale ona nebola schopná sa čo i len pohnúť, preto jej mobil vytrhol Damián.
„Ahoj, neviem kto si, ale otvorím ti a výťahom na tretie. Sme po pravej strane,“ Damián pozeral na priam skamenenú sestru. Ten pohľad poznal. Mala ho vždy, keď nevedela, čo mala robiť. „Sestrička, čo sa včera stalo? Ublížil ti? Povedz mi, prosím, pravdu,“ postavil sa pred sestru a očným nátlakom vyžadoval odpoveď.
„Nič zlé sa nestalo, len ja som z toho celého zmätená. Otvor mu a prosím, nekomentuj ho,“ vedela, že akonáhle brat zistí o koho sa jedná, nebude mlčať. Ale môže mu to vyčítať? Veľmi si vyčítal, že ju nechránil pred tým hajzlíkom, ktorý ju znásilňoval. A od momentu ako sa dozvedel pravdu, začal na sebe makať v posilňovni. Na osemnásť ročného fagana je naozaj vyšportovaný. Nikdy nechcela, aby mal voči nej výčitky a nie raz sa mu snažila vysvetliť, že by v tom čase nemohol urobiť absolútne nič. No on si zaumienil, že ju bude chrániť, nech to stojí, čo to stojí.
Damián sa s úškrnom presunul ku vchodových dverám, prevliekol si cez seba čisté tričko a s očakávaním si nervózne podupával nohou po zemi. Skutočne bol zvedavý, kto ten chlapík je. Dianu len tak niekto nevyvedie z rovnováhy. Akonáhle počul otváranie dverí na výťahu nakukol von a nedokázal sa ubrániť smiechu. „No do riti,“ naozaj k nim mieril Dávid Linter s čínou v ruke? Nebolo práve o ňom známe, že rád chodil do luxusných reštaurácií?
„Počuj mladý, sestra ti nepovedala, že prídem, či čo?“ Dávid si posmešne premeral mladého chalana, ktorý sa nápadne podobal na svoju sestru. Povedala, že má okolo osemnástky, ale nečakal, že sa pred ním objaví nadupaný borec. Znenazdania mu podal tašku s jedlom. Bez pozvania vošiel do malého bytu a zoširoka sa usmial na Dianu. „Láska, som doma a priniesol som večeru,“ zatiahol zo srandy.
„Dúfam, že si stihol sedenie u psychológa,“ opätovala mu paľbu Diana a zazrela na brata, pozerajúceho na Dávida s otvorenými ústami. „Zavri už konečne tie dvere,“ precedila pomedzi zuby, „aj hubu!“ čím prinútila brata k činom.
Dávid nereagoval na súrodeneckú slovnú potýčku. Sám poznal tieto konverzácie, ktoré hlavne naznačovali to, že medzi nimi je dôverný vzťah. Postavil sa pred Dianu a pobozkal ju na pery. „No u psychológa som bol, ale že ty si sa k ničomu nemala. Nabudúce máme prísť na sedenie spolu, robia aj párovú terapiu,“ Dávid žmurkol na ženu pred sebou a dostatočne sa zabával na jej výraze tváre.
„Počuj, švagor,“ do debaty sa zapojil Damián a prešiel do kuchyne. Automaticky začal rozbaľovať večeru, ktorú priniesol nečakaný hosť.
„Švagor?“ Dávidovi skoro zabehla slina v krku.
„Tak povedzme si na rovinu, že už som veľmi dlho nevidel moju extrémne starostlivú sestričku takú spokojnú. Dnes sa na mňa aj usmiala,“ doberal si ju. „No a po jednej noci rovno prinesieš čínu? Fúha, to musí byť už vážne, tak si dávaj pozor, aby som ti nemusel nakopať zadok!“ očkom pokukoval po sestre, ktorá pri jeho preslove akosi stratila reč. „Takže áno, švagor. Kedy bude svadba?“ hrdo sa vystrel a postavil sa rovno pred Dávida, ktorý sa neubránil hlasitému smiechu.
„Toto ste si nacvičili, či čo? Alebo ešte horšie, si pomsta môjho otca,“ pozrel na Dianu, ktorá sa z ničoho nič rozosmiala. A jemu to urobilo dobre na duši. Mala taký ten nákazlivý smiech, ktorý nútil druhých smiať sa s ňou.
„Prečo preboha pomsta?“ opýtala sa Diana po tom, čo sa konečne prestala smiať.
„Ten má neustále plné ústa rečí o tom, ako by som sa už mal oženiť. Mám dojem, že sa s Erikovým otcom na tom dohodli. Mávajú také tie stavy, kedy uzatvoria stávku na totálne kraviny. Len v tomto nemá šancu uspieť ani jeden z nich. Fakt máš osemnásť?“ Dávid sa zvrtol k Damiánovi a menil tok konverzácie. Chalanisko vyzeral tak na dvadsaťpäť rokov.
„Niečo cez osemnásť. Nepovedz mi, že na to nevyzerám!“ odpovedal Damián s hlavou nad kuchynskou linkou a vidličkou v škatuli s jedlom. „Sorry, že to hneď do seba pchám, ale nejedol som od včera a Diana, ty sa najedz tiež, lebo odpadneš!“ rozkázal a odniesol sestre, stále pariace sa jedlo, do obývačky. „Ešte sa musíme dostať k tomu, ako ste sa vy dvaja, pre Kristove rany, spoznali,“ opäť prešiel do kuchyne a podal čínu aj s príborom Dávidovi.
„Keď som išiel z besedy, počul som hádku a priplietol som sa do potýčky medzi tým vašim nevlastným bratom a Dianou. Lenže ona po jeho odchode odpadla a tak nejako sa stalo, že skončila u mňa. Inak mala by si s tým odpadávaním niečo robiť,“ poznamenal Dávid a všimol si zvláštne pohľady prítomných súrodencov. „Tak, čo neviem?“ zazrel na Damiána.
„No, vieš, ona,“ začal rozprávať Damián.
Dávidovi neušlo Dianine zvláštne správanie, preto jej nič nepovedal, keď sa postavila a tvárila sa, že musí ísť na toaletu. Natočil sa k jej bratovi a prísne podvihnutým obočím si vyžadoval odpoveď.
Damián si odkašľal. „Ako ti to mám vysvetliť? Diana má z Ľuboša šialený strach, až taký panický. Aspoň tak sa mi to snažila vysvetliť jej psychologička. Akonáhle sa k nej priblíži zamrzne jej mozog a totálne odkvecne. Inak sa jej to vôbec nestáva, len pri ňom. Už sa to zlepšilo, kvôli tým jej terapiám, ale aj tak je vždy z toho mimo.“ Rozhovoril sa Damián a dojedal posledné zvyšky skvelej číny. „A viac ti nepoviem, toto sú veci, s ktorými sa ti musí zdôveriť sama. Ona je totálny mizantrop, teda nie že by nenávidela každého koho stretne, ale po tom všetkom, je príliš nedôverčivá, taká utiahnutá. Ale na druhej strane, na mňa vie nahučať excelentne. Možno sa toho raz dožiješ. No nič, idem hodiť sprchu a padám von, chalani ma čakajú,“ postavil sa z gauča a prešiel ku kúpeľni, ktorá bola spojená s toaletou. „Diana, pusti ma už.“
Dávid sa nad jeho slovami zamyslel. Minimálne bolo dobre vedieť, že nebol jediný magor v miestnosti, ktorý chodil k psychológovi. Ďalším faktom bolo zistenie, že traumy z detstva sa šialeným spôsobom prenášajú do dospelosti. To bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý začal písať. Nevedel sa zbaviť tých môr, ktoré ho ničili noc, čo noc. V samej podstate to bol práve Erik, kto mu navrhol dať všetky svoje pocity na papier.
V tom čase, sa cítil príliš osamelý, napriek tomu, že sa okolo neho točilo veľa ľudí, necítil sa s nimi spojený. Dokonca ani so svojimi rodičmi. Všetky ich túžby, radosti, ale aj starosti akoby išli okolo neho a nemali dosah k jeho duši. Zabiť päť ľudí v tak mladom veku je trauma na celý život. Tak mu to stále prízvukovali. Neustále počúval, ako sa tým nemá trápiť, ale nerozumeli tomu, že žiadne výčitky svedomia nemal a to ho zožieralo najviac. Následne si sám vsugeroval, že je chladnokrvný vrah a podľa toho sa aj istý čas správal. Až kým nezasiahol Erik. Bol prvý, komu bol schopný zdôveriť sa a povedať skutočnú pravdu o tom, čo sa stalo. Jeho sestra upadla do bezvedomia, preto si nemôže pamätať, čo sa tam udialo a tak si pred policajtami aj ostatnými mohol pravdu trochu upraviť.
„Dávid, si v poriadku?“
Diana zrazu stála pred ním ako stelesnenie čistej nevinnosti a snažila sa ho prebrať k životu. Pozrel na ňu takým zvláštnym pohľadom, ktorý nevedela identifikovať. Akoby sám bojoval s niečím temným. Prečo jej napadla otázka, či je vôbec niekto, kto pozná skutočného Dávida Lintera?
„Som a keďže nechceš ísť nikam von, lebo nechceš byť v nejakom bulvári, tak ti odporučím pustiť televíziu a niečo si spolu pozrieme,“ žmurkol na ňu a prudko si ju stiahol na seba. Okamžite jej rukou zahrabol do vlasov a prisal sa jej na ústa.
Diana sa od neho odtiahla a snažila sa rozdýchať nával vášne, ktorá sa jej ako zvláštne teplo rozlievala pod pokožkou. „Už to, prosím nerob, nerozumiem, čo odo mňa chceš, ale ja na tieto čudné hry nie som stavaná.“ Vymanila sa z jeho objatia a sadla si vedľa neho na gauč.
Dávid sa zamračil, ale nie na dlho. Jeho tvár v sekunde korunoval víťazoslávny úsmev a prehovoril k Diane svojou typickou aroganciou. „Vieš, ako sme včera spolu spali?“ nadhodil tajomne. „Poriadil som si pár pekných a pikantných fotiek, a ak nechceš, aby sa dostali na svetlo sveta a nepísalo sa o tebe a o mne v bulvári, budeš si ich vymazanie musieť zaslúžiť.“ Krutosť akou tieto slová vyslovil zarazila aj jeho. Ale Diana bola taká utiahnutá a nechcela ho pustiť k sebe. Áno, mali spolu sex, ale ani ten ju neprinútil pozerať na svet inak. Stále mala v očiach nádych nedôvery. Ani sám nechápal, prečo to urobil, no ak je vydieranie jediná forma, ako ju udržať pri sebe. Urobí to. Nie pre seba, ale pre ňu. A možno, naozaj len možno, príde deň, kedy mu poďakuje. Vedel, že spôsob, akým to urobil nie je zrovna ten, ktorý by mu hocikto schválil, ale nemohol si pomôcť. Chcel, aby mu začala dôverovať. Chcel byť konečne aj sám pre niekoho bytostne dôležitý.
„Zbláznil si sa? Okamžite to vymaž! Čo ti to, preboha, napadlo?“ snažila sa mu vytrhnúť z ruky mobil, čo sa jej aj podarilo.
„Tam sa nedostaneš a ak by si sa aj dostala, naozaj si myslíš, že som taký naivný a nemám zálohu? Ach, maličká, máš sa ešte čo učiť,“ poznamenal Dávid posmešne a opäť si ju stiahol k sebe. No tentoraz ju zatlačil na gauč a nedovolil jej vymaniť sa z jeho zovretia. „Vieš zlatko, vyspala si sa s Linterom a ver, že tie klebety, ktoré sa o mne šíria, nie sú vymyslené. To by ti malo, čo to napovedať a otvoriť oči. Dostala si sa do môjho zorného poľa a neunikneš, kým to nedovolím ja,“ povedal to tým tvrdým a nadradeným tónom, v ktorom u nej vyvolal strach. Okamžite ho spozoroval jej v očiach. „Ale na druhej strane, si ťa nikdy nezoberiem násilím. Príde deň, kedy ma sama o ten sex požiadaš. Dovtedy mi ver, že sa ti nič nestane a za žiadnych okolností ti neublížim,“ prudko si zobral jej spodnú peru medzi svoje zuby a jemne jej do nej zahryzol. Potom jazykom opatrne vošiel do jej úst. Nepopieral, že využil situáciu, práve vtedy, ako sa dostávala zo šoku, ale akonáhle zintenzívnil bozk, ona ho z nepochopiteľných príčin prijala a nechala sa viesť jeho hrou, čo ho priviedlo na pokraj neznesiteľného vzrušenia.
Pomaly, ale isto si začal uvedomovať, že sa mu navzájom prelínali povahy, ktorými disponuje. Prvá bola tá krehká, starostlivá a bojazlivá. Druhá bola agresívna, nekompromisná a nebezpečná. Nájsť v tom akúsi rovnováhu, bol prvý bod jeho podmienok pri terapiách. No v poslednom čase mal pocit, že tá druhá mala zvláštnu prevahu.
